Život je spojený so spotrebou energie. Zdrojmi sú fosílne palivá z ropy, uhlia a zemného plynu, ktoré sú však vyčerpateľné a neobnoviteľné. Okrem toho súvisia s nepopulárnym globálnym otepľovaním. Snahou by tak malo byť znižovanie emisií uhlíka a boj proti zmene klímy. Omieľajú sa hlavne solárne a veterné elektrárne. Je tu však ďalší obnoviteľný zdroj. Reč je o biomase, ktorá si zaslúži omnoho väčšiu pozornosť.
Čo je vlastne biomasa?
Zrejme ste ani vy netušili, že už v roku 1907 boli niektoré motory v Indii poháňané bioplynom. Nezúfajte, nie ste jediní. Aj napriek tomu, koľko výhod v sebe tento obnoviteľný zdroj energie ukrýva, je potrebné neustále šíriť osvetu. Nasledujúce riadky nebudú výnimkou.
Už zo samotného názvu „bioplyn“ môže každý tušiť, že vzniká plyn v biologickom procese. Pri ňom dochádza bez prístupu kyslíka k vytvoreniu zmesi plynov z organickej hmoty. Tento v prírode veľmi rozšírený proces nastáva napríklad v rašeliniskách, na dne jazier, v nádržiach s hnojom či v bachore prežúvavcov. Premena biomasy na bioplyn za pomoci mikroorganizmov sa nazýva anaeróbna fermentácia. Koncovým produktom tohto procesu je zmes metánu (40-75 %), oxidu uhličitého (25-55 %) s nepatrným množstvom vodíka, sírovodíka, amoniaku a ostatných stopových prvkov. Technológia dokáže chrániť životné prostredie najmä z dôvodu znižovania emisií skleníkových plynov. To však nie je ani zďaleka všetko…
Najekonomickejšie zneškodňovanie odpadu
Hlavnou výhodou využitia bioplynu je vysoká účinnosť zariadení s možnosťou nepretržitého čerpania elektriny alebo tepla. Bioplynová stanica pritom nie je závislá od počasia či slnečných lúčov, ako to býva u solárnej či veternej elektrárne.
Výroba bioplynu využíva odpadové materiály, ktoré by inak znečisťovali skládky, pričom zabraňuje použitiu toxických chemikálií v čistiarňach odpadových vôd. V tomto procese nedochádza k žiadnemu spaľovaniu, čo znamená, že do atmosféry idú nulové emisie skleníkových plynov. Využitie plynu z odpadu ako formy energie je preto skvelým spôsobom boja proti globálnemu otepľovaniu, pričom pomer odpad-energia je naozaj výhodný. Odpadové produkty jedinej kravy totiž vedia poskytnúť dostatok energie pre napájanie žiarovky na celý deň! Poďme už ale ďalej…
Pretože sa organický materiál rozkladá v kvapalnom prostredí, živiny prítomné v odpade sa rozpúšťajú do vody a vytvárajú kal bohatý na živiny, ktorý sa zvyčajne používa ako hnojivo pre rastliny. Vzniká tak nielen energia, ale aj veľmi hodnotný vedľajší produkt, najmä pre poľnohospodárov. Takéto hnojivo môže urýchliť rast rastlín a odolnosť voči chorobám, zatiaľ čo komerčné hnojivá obsahujú chemikálie, ktoré majú toxické účinky. Netreba zabúdať, že aj výrobou tejto energie sa vytvárajú či stabilizujú pracovné miesta. Na Slovensku, ktoré bojuje s odlivom prácechtivých ľudí, by sa mal tento fakt ceniť dvojnásobne.
Vo väčšine domácností sa spotreba elektrickej energie kumuluje do ranných a hlavne večerných hodín. Výroba fotovoltickej elektrárne je paradoxne najvyššia v poludňajších hodinách, t.j. v čase najväčšej intenzity slnečného žiarenia. V štandardnej domácnosti vlastná spotreba sotva presiahne 25 % z elektriny vyrobenej fotovoltickou elektrárňou a zvyšok ide mimo, teda do rozvodnej siete.
Zápach? Dá sa eliminovať
Keďže aj v tomto prípade platí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, má výroba bioplynu pár nevýhod. Po rafinácii a stlačení totiž bioplyn stále obsahuje určité nečistoty. Pokiaľ by ste chceli vyrobené biopalivo používať výhradne na pohon automobilov, v niektorých prípadoch by to mohlo korodovať kovové časti motora. Táto korózia môže viesť k zvýšeným nákladom na údržbu. Plynná zmes je tak ešte aj dnes najvhodnejšia pre kuchynské pece, kotly na vodu či žiarovky.
Nemôžeme tiež opomenúť zápach, ktorý je intenzívny najmä okolo stanice. To ale neznamená, že sa nedá obmedziť. Existujú pachové filtre a clony, ktoré dokážu zápach veľmi efektne pohltiť.
Bioplynom k zdravším zajtrajškom!
Sami môžete vidieť, že spomenuté nevýhody sa svojou úrovňou ani len nepribližujú k výhodám, ktoré bioplyn prináša. Tým najväčším neduhom ostáva, že systémy používané pri výrobe bioplynu nie sú pod Tatrami ešte stále dostatočne efektívne. To znamená, že bioplyn stále nedokáže zasiahnuť masu ľudí naraz, pričom vláda nie je až tak ochotná do tohto odvetvia investovať, čo je na škodu veci.
Ak by sa začala poriadne využívať nevyužívaná poľnohospodárska pôda, živočíšny odpad a komunálny odpad, mohlo by sa po vyčistení vyprodukovať až 460 miliónov m³ biometánu, teda plynu, ktorý by sa dal dodávať prostredníctvom distribučnej siete. Kameňom úrazu ostáva, že distribútor plynu musí hradiť 80 % nákladov na pripojenie. Produkciou primárnej energie z bioplynu v porovnaní s ostatnými štátmi Európy tak stále zaostávame a podobný stav sa dá konštatovať aj napriek priaznivému vývoju v budúcnosti.
Na záver treba konštatovať, že využitie bioplynu má obrovský potenciál a veľkú budúcnosť. Od roku 1992 sa totiž ľudstvu nepodarilo (s výnimkou stabilizácie ozónovej vrstvy) nijak výrazne pokročiť v riešení environmentálnych výziev. V dnešnom, neekologickom svete, sa tak viac než len žiada využívať obnoviteľné zdroje energie. Práve s bioplynom budeme môcť vek našej Matky Zeme značne predĺžiť.
Zdroj: inforse.org, ekocentrum.sk, technickytydenik.cz, homebiogas.com, Pavol Szalai – euractiv.sk
