Veľké preteky: kto zanechá najväčšiu uhlíkovú stopu?

Predstavte si netradičné preteky. Na štartovej čiare vedľa seba stoja uhoľná elektráreň, plynová elektráreň, auto so spaľovacím motorom, elektromobil a veterná turbína. A niekde medzi nimi sme aj my – ľudia so svojimi každodennými rozhodnutiami. Disciplína? Uhlíková stopa, resp. celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniká počas výroby, prevádzky aj celého životného cyklu produktu alebo technológie.

Tieto preteky však majú jedno zvláštne pravidlo: nevyhráva ten, kto za sebou zanechá najväčšiu stopu, ale ten, komu sa ju podarí udržať čo najmenšiu. A majú aj jeden slovenský háčik. Jeden z pretekárov u nás už zo štartovej čiary odstúpil. Poslednú uhoľnú elektráreň sme na Slovensku odstavili v roku 2024. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stačí zoradiť čísla od najväčšieho po najmenšie a máme víťaza. Lenže také jednoduché to nie je. Pri elektrárni sa stopa uvádza na jednu vyrobenú kilowatthodinu. Pri aute na emisie z výroby. Pri človeku na celý rok života. Porovnávali by sme jablká s hruškami. A práve preto je tento pomyselný súboj oveľa zaujímavejší. A na konci si ukážeme, ako ho zmerať férovo.

Čo vlastne znamená to malé „e“ v skratke CO_₂e?

CO_₂e znamená ekvivalent oxidu uhličitého. Ide o spoločné meradlo, ktoré umožňuje porovnávať vplyv rôznych skleníkových plynov. Planétu totiž nezohrieva iba oxid uhličitý. Svoju úlohu zohráva napríklad aj metán a ďalšie plyny. Keďže každý z nich má iný účinok na otepľovanie atmosféry, prepočítavajú sa na spoločnú jednotku CO_₂e. Vďaka tomu môžeme ich klimatický vplyv porovnávať zrozumiteľnejšie.

Ťažká váha na trati: keď stopa rastie s každou kWh

Na jednej strane máme zdroje energie, pri ktorých vzniká rozhodujúca časť emisií počas samotnej prevádzky. Uhoľná elektráreň zanecháva podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) za celý životný cyklus 740 až 910 gramov CO_₂e na každú vyrobenú kilowatthodinu, s mediánom 820 gramov. Plynová elektráreň je na tom lepšie, no aj pri nej hovoríme o 410 až 650 gramoch CO_₂e na kWh (medián okolo 490 gramov).

Podstata problému je v tom, že táto stopa nevznikne iba raz pri výstavbe. Rastie ďalej s každou vyrobenou kilowatthodinou, s každou tonou spáleného paliva. Čím dlhšie elektráreň beží, tým viac emisií pribúda.

Slovensko sa s týmto pretekárom už rozlúčilo. Slovenské elektrárne ukončili v decembri 2023 výrobu elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky a v marci 2024 skončila aj výroba z čierneho uhlia v elektrárni Vojany. Ešte v roku 2022 pritom čierne a hnedé uhlie tvorili podľa údajov OKTE takmer 6 percent slovenského výrobného mixu elektriny; za rok 2025 v ňom figuruje už len čierne uhlie s podielom 1 percenta.

Zelení atléti: väčšia stopa na štarte, iný príbeh počas prevádzky

Na druhej strane trate stoja technológie, pri ktorých vzniká výrazná časť uhlíkovej stopy už pri samotnej výrobe. Veternú turbínu treba vyrobiť, dopraviť a postaviť; potrebuje oceľ, betón, ďalšie materiály aj energiu. Analýza životného cyklu veternej farmy s piatimi 3 MW turbínami v juhovýchodnom Rumunsku vyčíslila jej celkovú stopu vrátane dopravy na približne 13 400 ton CO_₂e – teda rádovo tisíce ton na jednu veľkú turbínu.

Znie to hrozivo? Tá istá štúdia vypočítala aj druhú stranu rovnice: turbína „splatí" svoju výrobnú stopu za približne pol roka až rok prevádzky. Pri životnosti 20 až 25 rokov to znamená, že celý zvyšok života vyrába elektrinu prakticky bez ďalších emisií. Preto za celý životný cyklus vychádza veternej energii na pevnine podľa IPCC iba okolo 11 gramov CO_₂e na kilowatthodinu – zhruba sedemdesiatkrát menej ako uhliu.

Auto verzus elektromobil: štart ešte nerozhoduje

Podobný príbeh vidíme na ceste. Elektromobil štartuje s emisným „dlhom". Podľa štúdie Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) pre autá predávané v EÚ v roku 2025 sú jeho výrobné emisie približne o 40 percent vyššie než pri porovnateľnom spaľovacom aute, najmä kvôli energeticky náročnej výrobe batérie. A presne tu často vzniká obľúbený argument: „Tak vidíte, elektromobil je predsa špinavší."

Lenže preteky sa nekončia na štartovej čiare. Podľa tej istej štúdie elektromobil svoj výrobný dlh zmaže už po približne 17 000 kilometroch – typicky za prvý rok až dva prevádzky. Potom sa nožnice roztvárajú: za celý životný cyklus má elektromobil pri priemernom európskom energetickom mixe o 73 percent nižšie emisie než benzínové auto (63 oproti 235 gramom CO_₂e na kilometer). Ak jazdí výlučne na elektrinu z obnoviteľných zdrojov, rozdiel narastie až na 78 percent.

A tu prichádza dobrá správa pre slovenských vodičov. Elektrina vyrobená na Slovensku patrí k najčistejším v Európe. Podľa údajov OKTE mal výrobný mix SR v roku 2025 emisný faktor len 87,04 gramu CO₂ na kilowatthodinu, predovšetkým vďaka vysokému podielu jadra a vodných elektrární. To je výrazne menej než priemer EÚ, s ktorým počíta štúdia ICCT. Elektromobil nabíjaný slovenskou elektrinou tak spláca svoj štartový dlh ešte rýchlejšie.

A kde sme v tejto súťaži my?

Uprostred všetkých elektrární, áut a turbín stojí človek. Podľa Eurostatu pripadalo v roku 2023 na obyvateľa EÚ 9 ton CO_₂e. Toľko emisií vzniklo v súvislosti so spotrebou tovarov a služieb priemerného Európana za jediný rok, vrátane emisií „dovezených" v zahraničných výrobkoch.

Na rozdiel od elektrárne však nie sme technológia s presne daným spôsobom fungovania. Našu stopu tvoria stovky menších aj väčších rozhodnutí: ako vykurujeme a chladíme domácnosť, čím cestujeme, koľko energie spotrebujeme a odkiaľ pochádza, čo kupujeme a čo končí v odpade. Jedno rozhodnutie svet nezachráni. Ale každé z nich našu stopu trochu mení.

Cieľová rovinka: ako teda preteky zmerať férovo?

Jedno veľké číslo ešte nepovie celý príbeh. Tisíce ton CO_₂e pri výrobe veternej turbíny nemožno postaviť vedľa stoviek gramov na kilowatthodinu elektriny z uhlia – iné jednotky, iné časové obdobie, iná fáza životného cyklu.

Férová trať však existuje: prepočet celého životného cyklu na jednu vyrobenú kilowatthodinu. Na nej podľa IPCC uhlie beží s 820 gramami CO_₂e, zemný plyn so 490 gramami, fotovoltika so 41 až 48 gramami a veterná energia na pevnine s približne 11 gramami. Náskok zo štartu sa počas dlhých rokov prevádzky nielen stratí – úplne sa obráti.

Preto pri uhlíkovej stope nestačí spýtať sa: Kto vyprodukoval viac? Dôležitejšie otázky znejú: Kedy táto stopa vzniká? Ako dlho technológia slúži? Koľko energie počas svojho života vyrobí alebo spotrebuje? Preteky o nižšiu uhlíkovú stopu totiž nemajú jedného dokonalého víťaza. Majú však jasný cieľ: zanechať po sebe čo najľahší odtlačok.