Zelená energia patrí medzi oblasti, v rámci ktorých stojíme ako ľudstvo opäť na začiatku. Hľadáme spôsoby, alternatívy a možnosti, ako odľahčiť našej planéte, pretože sme akosi zabudli, že nie je nevyčerpateľná ani vo svojich zdrojoch, ktoré nám poskytuje. Martina Valachová z portálu 40plus.sk sa porozprávala na túto tému s Petrom Kalmanom, CEO Greenlogy. (Tento text vznikol ako voľný prepis rozhovoru pre portál 40plus.sk) .
Ja si nemyslím, že je to predražený marketingový nezmysel, ale potrebné je to správne odkomunikovať spotrebiteľom, ktorí majú od služby isté očakávania. Téma klimatických zmien a množstva emisií vo vzduchu je dnes jednou z TOP tém. Žiaľ, energetika je jedným z najväčších znečisťovateľov, produkujúca emisie z elektrární, ktoré spaľujú uhlie alebo iné fosílne palivá. Je preto nesmierne dôležité nahradiť tieto zdroje, ktoré už nevyhovujú z ekologického hľadiska, zdrojmi, ktoré sú obnoviteľné a k životnému prostrediu maximálne šetrné. Samozrejme, ako každá inovácia, aj táto stála na začiatku viac peňazí, pretože ešte nebola zavedená dostatočne široko a teda aj výrobné náklady boli vyššie. Jednotlivé štáty to riešili formou finančnej podpory výrobcom z OZE , čím vlastne podporovali rozvoj zelenej energie. Dnes, po rokoch, je veľká časť obnoviteľných zdrojov životaschopná aj bez podpory a je na nás, spotrebiteľoch, či sa rozhodneme pre zelenú energiu a prispejeme tak k zmene v rámci životného prostredia a celkovej klímy našej planéty.
K druhej časti otázky. Na Slovensku je to aktuálne tak (a je to veľmi hrubý odhad), že energetický mix, ktorý prichádza do domácností sa skladá z elektriny z jadra (viac ako polovica), 25-28 % je elektrina z fosílnych palív (uhlie a plyn) a zvyšok sú obnoviteľné zdroje. Celkový podiel zelenej energie je cca 17 %, dlhodobý cieľ do roku 2031 je 19 %. Povedzme, že rádovo o ďalších 10 rokov by mal byť podiel zelenej energie v mixe energií zhruba jedna pätina. Ja osobne si myslím, že je to málo, že ten podiel má omnoho väčší potenciál.
Aktuálne sa venuje veľká pozornosť zelenej energii pre domácnosti, a to aj zo strany EÚ, kde sú obyvatelia dotačne podporovaní, aby svoju spotrebu pokrývali vlastným malým výrobným zdrojom (strešná fotovoltaika), aby znižovali svoju spotrebu atď. V ostatných oblastiach sa akoby stojí na mieste, pretože za posledných 7 rokov platil na Slovensku stop stav, vlastne nebolo možné pripájať žiadne nové obnoviteľné zdroje. Dnes je tento stop stav zrušený a je možné opätovné pripájať nové zdroje, pričom limity stanovil SEPS. Chýbajú však vykonávacie predpisy, a tak zatiaľ nikto nevie, ako to bude fungovať.
Podľa konkrétneho energetického mixu tej-ktorej krajiny je zhruba vypočítané, koľko CO₂ sa vyprodukuje pri výrobe 1 MWh elektrickej energie. U nás je to cca 250 kg na 1 MWh. Teda, ak máte byt, povedzme niekde v Petržalke, a ročne spotrebujete 3 MWh elektriny, tak je to 750 kg CO₂. Ak máte rodinný dom a bazén, je to 10 MWh, tak je to 2 500 kg CO₂. Obnoviteľné zdroje pomáhajú planéte v tom, že znižujú podiel emisií v atmosfére, následne môže dôjsť k zastaveniu ťažby fosílnych palív a znehodnocovaniu krajiny . U nás sa teraz aktívne diskutuje o zastavení ťažby uhlia v Prievidzi a okolí, kde je jednoúčelová baňa, ktorá dodáva uhlie pre elektráreň v Novákoch, navyše to štát dlhé roky finančne podporuje. Financie, ktoré by mohli byť venované práve do obnoviteľných zdrojov, alebo do rekvalifikácie pracovníkov z týchto baní.
Elektrická energia je tvorená energetickým mixom rôznych zdrojov. Zelená energia je taká, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov. To sú tie, ktoré sa dokážu obnoviť. Uhlie sa neobnoví – vyťaží sa, rovnako plyn. Slnko, voda, vietor sú obnoviteľné zdroje, poskytujúce surovinu, ktorá nič nestojí. Je zadarmo. Teda výrobné náklady sú dnes už na úrovni takej, že konkurujú štandardným výrobným zdrojom.
Potom sú tu zdroje, tzv. bioplynové, ktoré taktiež využívajú obnoviteľný zdroj (bioodpad) a tiež biomasa, ktorý využíva drevoštiepku, čo je dosť kontroverzný zdroj, síce obnoviteľný, ale strom sa spáli za pár minút, pričom rastie desiatky rokov. Nehovoriac o biznise s drevom, ktorý je u nás veľmi rozšírený a spôsobuje odlesňovanie – avšak je dôležité povedať, že pre výrobu tepla a elektriny sa spotrebuje cca 11 % z celej ťažby, zvyšok ide na spotrebu pre výrobu alebo na export. Ďalšou časťou energetického mixu je jadrová energia.
Každá nová vec má svojich prirodzených nepriateľov, ľudia vždy mali strach a obavy z nového. Dôležité je mať overené a relevantné informácie a až na ich základe sa rozhodovať a hodnotiť. Áno, môže sa stať, že sa z „bioplynky“ môže šíriť niekedy zápach, preto ich väčšinu postavili mimo obydlí. Bioodpad hnije v bioplynovej stanici, v hermeticky uzavretých nádobách. Produkuje sa plyn, ktorý sa následne spaľuje a z neho sa potom vyrába elektrina a teplo. Do týchto projektov zapájame aj obce a ľudia to potom vnímajú inak, dáva im zmysel, že odpad nehnije na skládkach, ale sa týmto spôsobom zužitkuje. Nakoniec, odpad, ktorý takto zhnije (volá sa to aneróbna fermentácia) a vyprodukuje plyn, sa potom sám stáva hnojivom, čiže ten efekt úžitku je viacnásobný.
Problémom u nás, na Slovensku, je však často neochota obyvateľov „strpieť“ takýto objekt vo svojej blízkosti, pritom ale dnešné technológie a najmä zákony o životnom prostredí garantujú nízke, ak vôbec nejaké znečisťovanie prostredia, o zamorení ovzdušia ani nehovoriac. Ale vďaka našej mentalite je o to náročnejšie pre investorov nájsť riešenie také, ktoré by ľudí dokázalo presvedčiť o kvalite a bezpečnosti takýchto zariadení. Napr. v severských krajinách je skládkovanie úplne zakázané a tak už je to takmer tradícia, že sa využívajú tieto nové technológie a medzi aj spaľovne odpadu (ZEVO). Na Slovensku je to ale ešte dlhý proces, samozrejme.
Čo sa týka nákladov, na ktoré ste sa pýtali, je to buď rovnaké, alebo mierne viac. Konkrétnejšie, že to bude o málo vyššia fixná čiastka mesačne, povedzme 1 euro, takže mesačne by to bolo 56 €. Čo je, myslím, znesiteľné a navyše, my z toho 1 eura, ktoré od vás dostaneme, podporujeme ďalšie aktivity, veľkú časť z toho vraciame do systému. Tým, že si žiadate zelenú elektrinu, podporujete rozvoj zelenej energie, pretože akonáhle bude spoločenská objednávka alebo dopyt, tak sa tie zdroje budú jednoducho stavať viac a aj štát si uvedomí, že to dáva zmysel a bude OZE zdroje podporovať ďalej.
Tým, že sme menšia spoločnosť a máme menšie portfólio zákazníkov, tak si môžeme dovoliť individuálny prístup. Funguje to tak, že každý náš zákazník je pravidelne monitorovaný a my ho pravidelne proaktívne oslovujeme s návrhmi riešení jeho problémov. Je pre nás kľúčové, aby klient zaplatil len to, čo nevyhnutne zaplatiť musí. Ak má, povedzme, nastavenú veľkú kapacitu ističa a zbytočne to každý mesiac prepláca, navrhneme zmenu tak, aby to bolo efektívnejšie. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, kde toto nikto nesleduje. Jednoducho im niekto nastavil kapacitu podľa výkonu strojov a oni platia každý mesiac, pričom netušia, že môžu ušetriť. My, ako dodávateľ, sa snažíme to nastaviť pre klienta efektívnejšie a poskytovať férovejšiu službu.
Krásnym príkladom je jedna z našich akvizícií, keď sme robili analýzu a poradili sme klientovi, aby si zmenil hodnotu rezervovanej kapacity, ktorú mal historicky nastavenú a neriešil to. Zmenou nastavenie ušetril 14 tisíc eur ročne. Ďalším príkladom je reštaurácia, ktorá fungovala v priestoroch, kde predtým bola práčovňa. Nikto ale neriešil, že potrebná rezervovaná kapacita je výrazne nižšia pre reštauráciu, ako pre práčovňu. Takže celé roky platili viac peňazí za istič, ktorý bol kapacitne nastavený úplne inak, ako bolo potrebné. Po zmene, ktorú sme im odporučili, sa im investícia do výmeny ističa vrátila hneď za prvý mesiac.
Jednoducho, snažíme sa vždy nastaviť všetko optimálne. Treba sa vždy pýtať.
Martin Vacho sa pýta, prečo sa za zelenú elektrinu dopláca jednotná suma, ak efektivita rôznych zdrojov zelenej energie je odlišná?
Možno len kvôli tomu, že je to jednoduchšie. Keďže má elektrina pôvod v rôznych zdrojoch, každý rok by sa museli prepočítavať poplatky a toto ľudia nemajú radi. Keby zdroj bol unifikovaný, teda z jedného zdroja, tak áno, môže byť. Ale takto, to jednoducho nefunguje.
Je možné zvoliť si spomedzi producentov iba niektorých?
Áno, je to možné. Keď si klient želá konkrétny zdroj, my ho do toho balíka zaradíme, pokiaľ je v ňom ešte voľné miesto.
Málokto si uvedomuje, že môže nastať situácia, keď ostaneme niekoľko dní bez elektriny – nemocnice, výrobcovia potravín atď., to bude mať iné následky... Aké sú vízie v energetike, aby to bolo udržateľné?
Áno, o tomto sa veľa hovorí, existujú dokonca štúdie o tom, aký je potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Najväčší potenciál tu má biomasa – kontroverzné spaľovanie drevnej štiepky, ale len s tou biomasou by sme boli schopní dosiahnuť na Slovensku stopercentný zelený mix, tzn. aj bez jadrových zdrojov, a to pri dnešnej úrovni ročnej výroby. Vízia je teda o tom, že by v tom mixe malo byť čo najviac nízko emisných zdrojov, aby tá sústava nebola ohrozená. Snívať o tom, že celá výroba energie bude zo slnka – s batériami, je nereálne, na to nemáme financie. Ale spoliehame sa na to, že fosílne zdroje vytlačíme z toho mixu a necháme tam obnoviteľné, prípadne iné nízko emisné zdroje (to je ale vývoj na desiatky rokov). Zároveň ten trend sa nezastavuje a je teda možné, že sa medzitým vynájdu iné, ďalšie, nové nízko emisné zdroje výroby elektriny.
Rasťo Kysel sa pýta:
Dnes s novým vedením regulačného úradu pri tvorbe novej regulačnej politiky, ktorá sa práve tvorí, je tu šanca vniesť do nej a riešenie potrieb dodávateľov energií. Wishlist má veľa strán, ale ak by to mala byť jedna jediná vec, čo by to, podľa vás, bolo?
Ja by som vypichol asi dve veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Prvou je deregulácia domácnosti (so zachovaním ochrany skupiny, ktorá toto riešiť nechce), aby regulátor neurčoval nejakú hraničnú cenu. Vyzerá to na prvý pohľad tak, že ľudia budú musieť platiť viac, ale vôbec to tak nie je. Ide o to, že sa otvoria nové možnosti, bolo by možné poskytovať aj iné produkty a služby zákazníkom, lízing technológií a pod. a v konečnom dôsledku by zákazníci dereguláciou len získali.
Druhou vecou je, aby domácnosti a firmy, ktoré majú vlastný zdroj energie, mohli s jej prebytkami obchodovať. Je to cenný zdroj energie aj pre nás, ako dodávateľa – môžeme ju vykúpiť a poskytnúť inému klientovi.
Michal Krajčovič:
V slovenských podmienkach akú alternatívu preferujete a prečo?
Ako som už spomínal, úplný prechod na obnoviteľné zdroje je podľa aktuálnych informácií finančne veľmi náročný a aj surovinovo nie veľmi možný. Zároveň tu máme postavené dva veľké jadrové zdroje, investícia do ktorých sa musí ešte vrátiť. Takže sa musíme zmieriť s tým, že jadrová energia bude ešte dlhé desiatky rokov súčasťou slovenského mixu. Môžeme sa baviť o úplnom obmedzení fosílnych zdrojov, najmä uhlia a maximálnej podpore zelených zdrojov. Musí prebehnúť zmysluplná diskusia vo vzťahu ku kontroverznej biomase – kedy to má zmysel a kedy je to aj šetrné k životnému prostrediu.
Na záver len moja rada a želanie zároveň, aby si ľudia viac všímali svoje okolie, vyhodnocovali fakty a aby to nebrali na ľahkú váhu. Naozaj to nie je len marketing, ale dôležitá vec, ktorú robíme nielen pre seba, ale hlavne pre naše deti a vnukov.