Slovenským internetom v posledných týždňoch preletela správa, ktorá v mnohých komunitách vyvolala vlnu nepokoja. Podľa virálnych príspevkov a neoverených správ má byť 13. máj 2026 dňom, kedy sa Slovensko „predá“ zahraničným investorom a naše polia zaplavia tisíce hlučných veterných turbín bez ohľadu na názor občanov. V Greenlogy sme sa rozhodli pozrieť na tieto tvrdenia optikou faktov, aktuálnej legislatívy a technickej reality. Čo sa v skutočnosti deje v slovenskej energetike a prečo je tento dátum vnímaný tak dramaticky?
Hlavným naratívom, ktorý zaplavil diskusné fóra, je tvrdenie o tzv. celoplošnom vyhlásení zón. Podľa tejto interpretácie má Ministerstvo hospodárstva SR v polovici mája 2026 rozhodnúť, že veterné elektrárne môžu vyrásť prakticky kdekoľvek: v záhradách, pri národných parkoch či priamo za humnami dedín.
Veterná energetika podlieha jednému z najprísnejších schvaľovacích procesov na Slovensku. Legislatíva, ktorá sa v tomto období finalizuje, nehovorí o tom, že turbíny budú všade. Hovorí o presnom opaku: o definovaní akceleračných zón.
Ide o územia, ktoré štát po rokoch analýz vyhodnotil ako veterné, ale zároveň environmentálne „neškodné“. Ak niečo 13. mája 2026 vyvrcholí, bude to administratívna fáza mapovania a ukončenie pripomienkového konania, nie začiatok stavebných prác. Verejnosť a samosprávy môžu posielať pripomienky k dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v SR“ práve do 13. mája 2026.
Ministerstvo nevymedzuje celé Slovensko, ale konkrétne pilotné zóny na západe (okresy Hlohovec, Nitra, Galanta) a na východe (okolie Michaloviec). Zo zón sú striktne vylúčené národné parky, CHKO, územia Natura 2000 a hlavné migračné trasy vtáctva. Dokument navyše vyžaduje minimálnu vzdialenosť 1 km od obývaných oblastí.
Aby sme pochopili, prečo sa o veternej energii toľko hovorí, musíme sa pozrieť na európsky kontext. Slovensko sa v rámci plánu REPowerEU zaviazalo zrýchliť prechod na domáce, obnoviteľné zdroje. Tento program Európskej komisie je kľúčový pre zníženie závislosti od dovozu energetických surovín.
Doterajší stav bol neudržateľný. Priemerná dĺžka povoľovania veternej elektrárne na Slovensku bola aj desaťročie. To je svetový unikát v negatívnom zmysle slova. Akceleračné zóny majú tento proces skrátiť 12 mesiacov, no len v lokalitách s minimálnym konfliktom s prírodou. Mýtus o tom, že štát „obchádza zákon“, je v skutočnosti snahou konečne procesy zefektívniť a digitalizovať.
Častým argumentom v príspevkoch strašiacich májovým termínom je vplyv na zdravie a „vizuálny smog“. Odporcovia radi vyťahujú tému infrazvuku.
Turbíny plánované pre slovenské projekty v roku 2026 sú technologicky o generácie ďalej než tie, ktoré poznáme z minulosti:
Hlučnosť pod kontrolou: Priamo pri turbíne je hluk vyšší, no rozhodujúce sú hodnoty pri najbližšom obydlí. Tam musia byť dodržané limity Úradu verejného zdravotníctva SR (50 dB cez deň/45 dB v noci). Pri dodržaní kilometrového odstupu je hluk na úrovni šelestu lístia.
V Greenlogy veríme v transparentnosť. Dezinterpretácie často zamlčiavajú to najdôležitejšie – cenu. Slovensko je momentálne kriticky závislé od importu energetických surovín. Každá megawatthodina vyrobená z vetra znamená menej peňazí odtekajúcich do zahraničia za plyn či uhlie.
Podľa SAPI (Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE) a Plánu obnovy je veterná energia najlacnejším novým zdrojom elektriny v Európe. Zatiaľ čo v Poľsku majú vyše dvetisíc veterných elektrární, na Slovensku máme zatiaľ len tri. Ak by sme podľahli dezinformáciám, v konečnom dôsledku by na to doplatili slovenské domácnosti vyššími faktúrami za energie.
Keď budete nabudúce čítať o „vrtuliach v každom dvore“, položte si tri otázky:
Veterná energia na Slovensku nestojí na jednom dátume v kalendári. 13. máj 2026 je len dôležitým míľnikom v dlhom procese modernizácie našej krajiny. Strach zo zmeny je prirodzený, ale nemal by nám brániť v pokroku.
Slovensko má obrovský potenciál. Máme lokality, kde vietor fúka dostatočne stabilne, aby svietil v našich obývačkách. Je čas prestať sa báť „vrtulí“ a začať sa pýtať, ako môžeme z čistej energie vyťažiť maximum pre naše komunity. Zelená energia totiž nie je hrozba, je to príležitosť, ktorú by sme si nemali nechať odfúknuť.