Rýchle tempo energetickej transformácie a masívna výstavba fotovoltických elektrární prirodzene vyvolávajú otázky. Čo robí toľko skla a kremíka s našou krajinou? Medzi ľuďmi aj v odbornej verejnosti sa občas objavujú obavy, či obrovské fotovoltické polia nemenia lokálnu teplotu, neodháňajú zrážky alebo dokonca nepriťahujú ničivé búrky a krupobitie. Ak sa však pozrieme na termodynamické zákonitosti na rozhraní zeme a atmosféry a porovnáme ich s reálnymi meraniami z praxe (vrátane najnovších štúdií z rokov 2021 až 2026) získame celkom jasné a neskreslené odpovede.
Aby sme pochopili, čo sa v okolí fotovoltiky skutočne deje, musíme sa pozrieť na to, ako panely menia správanie slnečného žiarenia oproti voľnej prírode. Zámena prirodzeného trávnika či pôdy za fotovoltické pole totiž upravuje distribúciu dopadajúcej slnečnej energie. Vo fyzike opisuje tento proces základná rovnica energetickej bilancie povrchu:
Rn=H+LE+G+P
Fotovoltické panely sú z tmavého kremíka, takže majú nižšie albedo (odrazivosť) než zelené lúky. Kým prirodzená krajina odrazí späť do priestoru zhruba 20 až 30 % slnečného žiarenia, panely pohlcujú podstatne viac.
Približne 15 až 20 % z tejto pohltenej energie sa transformuje na elektrinu (P) a odchádza sieťou preč. Ak sa však pod panelmi zničí vegetácia, klesne odparovanie vody (LE). Nespotrebovaná energia sa tak premieňa na teplo (H), čo vedie k lokálnemu zohrievaniu vzduchu bezprostredne nad modulmi.
Otázku oteplenia okolia otvorila štúdia autorov Barron-Gafford a kol. (2016) publikovaná v časopise Scientific Reports (skupina Nature). Výskumníci v nej na reálnej elektrárni v polopúštnej Arizone popísali tzv. fotonapäťový ostrov tepla (Photovoltaic Heat Island – PVHI): teplota vzduchu nad elektrárňou bola v noci a v teplej časti roka približne o 3 až 4 °C vyššia než nad okolitou púšťou. Efekt sa prejavuje najmä po západe slnka: konštrukcie a pôda cez deň akumulujú teplo a v noci ho pomaly vyžarujú.
Novšie merania tento obraz spresnili a ukázali, že ide o lokálny, prízemný a silne klimaticky podmienený jav:
Spoločný záver všetkých týchto prác je rovnaký: efekt je viazaný na plochu elektrárne a jej bezprostredné okolie, so vzdialenosťou rýchlo klesá a do širšej krajiny sa nešíri. Preto je pri projektovaní rozumné vkladať medzi elektráreň a citlivé okolie odstupové pásmo (nie ako „zmeranú hranicu efektu“, ale ako opatrenie z opatrnosti).
Kým veľká pozemná elektráreň na lúke vytvára mierne oteplenie priamo nad sebou, na strechách domov je situácia iná; panely zachytia slnečné lúče skôr, než stihnú rozpáliť tmavú strešnú krytinu. Modelová štúdia Masson a kol. (2014) pre oblasť Paríža vyčíslila zníženie mestského ostrova tepla približne o 0,2 °C cez deň a až o 0,3 °C v noci a zároveň pokles spotreby energie na klimatizovanie interiéru v lete v priemere o 12 %.
Novší prehľad literatúry (He a kol., 2024) však upozorňuje, že výsledný vplyv strešnej fotovoltiky na teplotu mestského vzduchu je malý a závisí od albeda, účinnosti panelov a použitých predpokladov; podľa podmienok vychádza od mierneho ochladenia až po nepatrné lokálne oteplenie. Priame merania (Fassbender a kol., 2023) namerali len marginálne zmeny obmedzené na bezprostredné okolie modulov (rádovo do ±1,3 °C, cez deň mierne teplejšie, v noci chladnejšie). Inak povedané: strešná fotovoltika mesto výrazne neprehrieva a jej hlavný prínos (výroba elektriny, nižšia potreba klimatizácie a náhrada fosilných zdrojov) zostáva jednoznačný.
Priestor priamo pod panelmi sa správa úplne inak než nad nimi. Štúdia Armstrong a kol. (2016) merala reálny solárny park na trávnatom podklade a ukázala výrazný tieniaci efekt: v lete znižovalo tienenie dennú teplotu pod panelmi až o 5,2 °C, zatiaľ čo v zime tam bolo až o 1,7 °C teplejšie, pretože panely bránili úniku tepla do otvorenej oblohy. (Kvôli presnosti: v tomto miernom, vlhkom podnebí bola pôda pod panelmi v lete skôr suchšia, keďže panely odvádzajú dažďovú vodu mimo pás pod sebou.)
Zadržiavanie vlahy a chladiaci efekt sa najsilnejšie prejavujú v suchých oblastiach; na tomto princípe stojí agrovoltika, teda spájanie poľnohospodárstva s výrobou elektriny. Najnovšie systematické prehľady desiatok terénnych experimentov to potvrdzujú:
A keďže účinnosť fotovoltiky pri vysokých teplotách klesá, toto rastlinné chladenie spätne mierne zvyšuje výrobu elektriny. Rastliny zároveň netrpia spálením od slnka a majú menší vodný stres. Ide teda o obojstranne prospešnú symbiózu.
Určite ste už počuli teóriu, že stĺp teplého vzduchu nad fotovoltickou elektrárňou dokáže „roztrhnúť“ zrážkový mrak alebo naopak privolať búrku. Z hľadiska atmosférickej fyziky je táto predstava nepodložená. Na to, aby vznikla skutočná konvektívna búrka (Cumulonimbus), príroda potrebuje tri veci naraz:
vertikálnu nestabilitu atmosféry siahajúcu do výšky niekoľkých kilometrov,
masívny prísun vodnej pary v celom atmosférickom stĺpci,
veľký spúšťací mechanizmus (studený front, konvergenciu prúdenia alebo horský masív).
Tepelná bublina z fotovoltického poľa dosiahne výšku len pár desiatok až stoviek metrov a energeticky je porovnateľná napríklad s rozpáleným asfaltovým parkoviskom, a to búrky nespôsobuje. Takto slabý a plytký prízemný ohrev dokáže nanajvýš prispieť k vzniku malých, neškodných oblakov typu Cumulus humilis, ktoré sa nemajú ako rozvinúť do búrky. Fotovoltická elektráreň jednoducho nedisponuje energiou na to, aby menila poveternostné systémy.
(Na úplnú férovosť: pri hypotetických púštnych megaprojektoch s rozlohou tisícok km² modelové štúdie naznačujú vplyv na lokálnu cirkuláciu cez zmenu albeda a drsnosti povrchu; je to však úplne iný mechanizmus aj mierka než bežná elektráreň a „priťahovanie búrok“ to nepotvrdzuje.)
Krátka odpoveď znie: Nepriťahuje ani nevyvoláva. Krupobitie vzniká vo vnútri búrkových mrakov vo výškach 5 až 10 kilometrov nad zemou, kde extrémne silné výstupné prúdy opakovane vynášajú kvapky nad hladinu mrznutia. Pozemná inštalácia nemá na tieto procesy vo výške žiadny dosah.
Fotovoltika teda krúpy ani búrky nespôsobuje, naopak, sama je ich potenciálnou obeťou. Práve preto sa moduly testujú na odolnosť proti krupobitiu a mechanickému zaťaženiu podľa medzinárodnej normy IEC 61215-2 (2021). Novšie prehľady (Katinić a Bošnjaković, 2025) uvádzajú, že krupobitie spôsobuje okamžitý pokles výkonu rádovo o 3 až 13 % podľa typu modulu, pričom hrubšie čelné sklo a monokryštalické články sú výrazne odolnejšie. Analýzy prevádzkových dát (kWh Analytics, Solar Risk Assessment 2025) aj práce z NREL (Perry a kol., 2025) potvrdzujú, že škody z extrémneho počasia sa dajú monitorovať a technicky zmierňovať, napríklad automatickým natočením trackerov do strmého uhla pri príchode krúp.
Globálny prínos fotovoltiky pri znižovaní emisií skleníkových plynov násobne prevyšuje akékoľvek lokálne mikro-odchýlky. Aby však elektrárne fungovali v harmónii so svojím okolím, oplatí sa držať štyroch overených zásad:
1. Dodržiavať odstupové pásmo. Niekoľko desiatok metrov medzi elektrárňou a obytnou zónou či citlivou prírodou spoľahlivo utlmí aj ten mierny prízemný ohrev, ktorý so vzdialenosťou aj tak rýchlo klesá.
2. Vysádzať živé ploty. Zeleň po obvode elektrárne zachytáva teplé prúdenie a ďalej vyrovnáva lokálnu mikroklímu.
3. Preferovať zatrávnenie a agrovoltiku. Namiesto štrku či betónu udržiavať pod panelmi trávu alebo plodiny. Podporuje to život v pôde, v suchých oblastiach zadržiava vlahu a rastliny spätne chladia panely.
4. Používať smart trackery. V rizikových oblastiach použiť polohovateľné konštrukcie, ktoré sa pri príchode krupobitia automaticky natočia do strmého uhla a minimalizujú škody.
Fyzikálne fakty teda hovoria jasne: pri správnom návrhu a rešpektovaní krajiny fotovoltické elektrárne lokálnu mikroklímu neohrozujú a v mnohých prípadoch prinášajú aj lokálne benefity (od tieňa a vlahy pre pôdu až po agrovoltiku).
Xu, Z., Li, Y., Qin, Y., & Bach, E. (2024). A global assessment of the effects of solar farms on albedo, vegetation, and land surface temperature using remote sensing. Solar Energy, 268, 112198. https://doi.org/10.1016/j.solener.2023.112198
Li, G., Hernandez, R. R., Blackburn, G. A., Davies, G., Hunt, M., Whyatt, J. D., & Armstrong, A. (2021). Ground-mounted photovoltaic solar parks promote land surface cool islands in arid ecosystems. Renewable and Sustainable Energy Transition, 1, 100008. https://doi.org/10.1016/j.rset.2021.100008
Hurduc, A., Ermida, S. L., Brito, M. C., Göttsche, F.-M., & DaCamara, C. (2024). Impact of a small-scale solar park on temperature and vegetation parameters obtained from Landsat 8. Renewable Energy, 221, 119827. https://doi.org/10.1016/j.renene.2023.119827
He, Y., Hii, D. J. C., & Wong, N. H. (2024). Solar photovoltaics deployment impact on urban temperature: Review and assessment recommendations. Building and Environment, 264, 111920. https://doi.org/10.1016/j.buildenv.2024.111920
Fassbender, E., Pytlik, C., Rott, J., & Hemmerle, C. (2023). Impacts of Rooftop Photovoltaics on the Urban Thermal Microclimate: Metrological Investigations. Buildings, 13(9), 2339. https://doi.org/10.3390/buildings13092339
Renno, C., & Di Marino, O. (2026). Agrivoltaics Across Crops and Technologies: A Systematic Review of Experimental Tests on Yield, Microclimate, and Energy Performance. Energies, 19(2), 539. https://doi.org/10.3390/en19020539
Altyeb, A. A. O., a kol. (2025). Impacts of agrivoltaic systems on microclimate, water use efficiency, and crop yield: A systematic review. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 221, 115930. https://doi.org/10.1016/j.rser.2025.115930
Katinić, M., & Bošnjaković, M. (2025). Hailstorm Impact on Photovoltaic Modules: Damage Mechanisms, Testing Standards, and Diagnostic Techniques. Technologies, 13(10), 473. https://doi.org/10.3390/technologies13100473
Perry, K., Jordan, D., & Nguyen, A. (2025). Assessing the Impacts of Extreme Weather Events on Photovoltaic Installations Using Remote Sensing Imagery. Progress in Photovoltaics: Research and Applications, 33(9), 1012–1023. https://doi.org/10.1002/pip.70001
kWh Analytics (2025). Solar Risk Assessment 2025. https://kwhanalytics.com/solar-risk-assessment
Barron-Gafford, G. A., a kol. (2016). The Photovoltaic Heat Island Effect: Larger solar power plants increase local temperatures. Scientific Reports, 6, 35070. https://doi.org/10.1038/srep35070
Armstrong, A., Ostle, N. J., & Whitaker, J. (2016). Solar park microclimate and vegetation management effects on grassland carbon cycling. Environmental Research Letters, 11(7), 074016. https://doi.org/10.1088/1748-9326/11/7/074016
Barron-Gafford, G. A., a kol. (2019). Agrivoltaics provide mutual benefits across the food-energy-water nexus in drylands. Nature Sustainability, 2(9), 848–855. https://doi.org/10.1038/s41893-019-0364-5
Masson, V., Bonhomme, M., Salagnac, J.-L., Briottet, X., & Lemonsu, A. (2014). Solar panels reduce both global warming and urban heat island. Frontiers in Environmental Science, 2, 14. https://doi.org/10.3389/fenvs.2014.00014
IEC 61215-2 (2021). Terrestrial photovoltaic (PV) modules – Design qualification and type approval – Part 2: Test procedures. International Electrotechnical Commission.