Vedeli ste o tom, že geotermálna energia je jediným obnoviteľným zdrojom, ktorý je k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, bez ohľadu na to, či svieti slnko, alebo fúka vietor? Napriek tomu, že Slovensko patrí v európskom meradle ku krajinám s nadpriemernými hydrogeologickými podmienkami, keď sa povie geotermálna energia, väčšine Slovákov napadnú relaxačné bazény v Bešeňovej, Podhájskej alebo Dunajskej Strede. Je to prirodzené, pretože rekreačné využitie termálnych vôd má u nás dlhú tradíciu a je najviditeľnejšie. Avšak z pohľadu modernej energetiky a dekarbonizácie krajiny je kúpanie sa len „povrchom“ oveľa hlbšieho potenciálu.
Naše územie sa nachádza v Panónskej panve, ktorá je charakteristická vysokým tepelným tokom. Teplota u nás smerom do hĺbky teda rastie rýchlejšie, než je svetový priemer. Navyše, na Slovensku máme 27 perspektívnych geotermálnych oblastí. Celkový potenciál týchto oblastí sa odhaduje na viac ako 5 500 MWt (tepelný výkon).
Najväčší potenciál pre energetiku (výrobu tepla aj elektriny) majú tieto lokality:
V súčasnosti túto energiu využívame najmä v poľnohospodárstve na vykurovanie skleníkov (napr. v Dunajskej Strede či Čajkovciach pri Leviciach) a v systémoch centrálneho zásobovania teplom (Galanta, Sereď, Šaľa).
Ak máme pod nohami toľko energie, prečo z nej nevykurujeme každé druhé slovenské mesto? Odpoveď nie je v nedostatku vôle, ale v kombinácii viacerých faktorov.
Jeden hĺbkový vrt (3 – 4 km) stojí na Slovensku aktuálne približne 4 až 6 miliónov eur. Problém je, že kým vrt fyzicky nedokončíte a neurobíte čerpacie skúšky, nemáte 100 % istotu. Teplota vody môže byť aj o 10 stupňov nižšia, než ukázal seizmický prieskum, a aj prietok sa môže ukázať málo výdatný. V krajinách ako Maďarsko alebo Holandsko existujú štátne garančné fondy, ktoré toto riziko čiastočne kryjú. Na Slovensku ho nesie výlučne na svojich pleciach investor.
Proces od nápadu po prvé dodané teplo trvá na Slovensku pokojne 5 až 10 rokov. Geotermálna voda je podľa našej ústavy a zákonov nerastné bohatstvo štátu. Získať oprávnenia na prieskumné územie a neskôr na využívanie ložiska je byrokraticky náročné. Zdĺhavý, ale dôležitý, je aj proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom sa rieši ochrana podzemných vôd a hluková záťaž počas vŕtania.
Geotermálna voda na Slovensku je často veľmi mineralizovaná. Minerály spôsobujú rýchlu koróziu a zanášanie výmenníkov tepla (inkrustáciu). Vyžaduje to špeciálne technológie a drahú údržbu. Aby sme ložisko nevyčerpali a neznečistili povrchové vody, musíme vodu po odobratí tepla vrátiť späť do zeme druhým vrtom. To projekt predražuje o ďalšie milióny.
Ak chceme zostať realisti, nemusíme sa hneď porovnávať s Islandom, ktorý je geologickým unikátom. Stačí sa pozrieť k susedom alebo do pobaltských krajín.
Maďarsko zdieľa so Slovenskom Panónsku panvu, no využíva ju násobne viac. Maďarská vláda investovala do geologických máp, a vytvorila tak prostredie, kde sa mestské vykurovanie (napr. v Segedíne alebo Miškovci) systematicky prepája na geotermiu. Segedín dnes realizuje jeden z najväčších projektov geotermálneho vykurovania v Európe, čím nahrádza zemný plyn v tisíckach bytov.
Slovensko má aktuálne tri horúce projekty, ktoré môžu slúžiť ako precedens. Ak uspejú, ukážu cestu ďalším mestám a investorom.
Projekt v Ďurkove (neďaleko Košíc) je pravdepodobne najvýznamnejším energetickým projektom v oblasti OZE na Slovensku za posledné desaťročia. V hĺbke okolo 3 000 metrov sa nachádza voda s teplotou až 125 °C. Košice majú vybudovanú obrovskú sieť centrálneho zásobovania teplom (CZT). Ak sa podarí prepojiť vrty s mestom (približne 15 km potrubím), dramaticky to zníži závislosť druhého najväčšieho mesta SR od zemného plynu.
Po oficiálnom ukončení ťažby hnedého uhlia hľadá región novú identitu. Riešením sú banské vody. V podzemí zatvorených baní sa nachádza obrovské množstvo teplej vody, ktorú netreba nanovo vŕtať; infraštruktúra tam už z veľkej časti je. Tento projekt v Handlovej a Prievidzi je ukážkovým príkladom tzv. „spravodlivej transformácie“, kde stará špinavá energia ustupuje čistej geotermii.
V oblasti Žiaru nad Hronom (projekt Lovča) sa uvažuje o výrobe elektriny. Teplota vody v tejto oblasti dosahuje parametre, ktoré by pri použití binárneho cyklu (technológia ORC) dokázali roztočiť turbínu. Bol by to historický míľnik: prvá „zelená zásuvka“ napojená na teplo z hlbín zeme na Slovensku.
Prvou sú malebné, prírodné vývery termálnych vôd a travertínové kopy. Je to prejav obrovskej sily a bohatstva, ktoré sa skrýva priamo pod našimi nohami a ktoré je pevne späté s našou krajinou a históriou. Táto podoba nás fascinuje a láka na relax. Druhou tvárou je inžinierska a technologická výzva, o ktorej sme písali vyššie; ako túto energiu bezpečne, stabilne a masívne premeniť na teplo a elektrinu pre tisíce domácností. Práve toto prepojenie prírodnej krásy s modernou energetikou je kľúčom k zrelému prístupu k našim zdrojom.
Slovensko sa nestane geotermálnou veľmocou zo dňa na deň. Realisticky musíme priznať, že tento zdroj nikdy nenahradí slnko alebo vodu v ich masovosti, pretože je technologicky aj investične príliš náročný. Cieľom však nie je budovať utópie o „energii zadarmo“, ale podporovať rozumné a technologicky podložené riešenia, ktoré využívajú to, čo nám slovenská príroda pod nohami ponúka. Budúcnosť energetiky je totiž v pestrosti a geotermia v nej má svoje pevné, hoci ťažko vydobyté miesto.