Predstavte si chladný novembrový týždeň. Slnko sa celé dni skrýva za mrakmi, vietor takmer nefúka a domácnosti potrebujú viac energie na vykurovanie a osvetlenie. Fotovoltické panely vyrábajú podstatne menej elektriny než v lete a veterné turbíny nedokážu vykompenzovať ich pokles. Takáto situácia má dokonca vlastný názov, Dunkelflaute, teda energetické sucho. A hoci nejde o nový jav, s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov získava čoraz väčšiu pozornosť energetikov aj vedcov.
Nemecký výraz Dunkelflaute vznikol spojením slov dunkel (tma) a Flaute (bezvetrie). Označuje obdobie, počas ktorého je výroba elektriny zo slnečných a veterných elektrární súčasne veľmi nízka. Najčastejšie sa s ním stretávame v chladnejšej časti roka. Dni sú kratšie, intenzita slnečného žiarenia slabšia a rozsiahle tlakové výše môžu priniesť niekoľko dní bez výraznejšieho vetra. Neznamená to však, že obnoviteľné zdroje prestanú fungovať úplne. Problém nastáva vtedy, keď ich spoločná výroba výrazne klesne práve v období, keď elektrická sústava potrebuje pokryť vysoký dopyt.
Dôležitá je tiež dĺžka trvania. Niekoľkohodinový pokles výroby môže energetická sústava zvládnuť pomocou dostupných flexibilných zdrojov. Ak však nepriaznivé podmienky zasiahnu väčšiu časť Európy a pretrvávajú niekoľko dní či týždňov, nároky na náhradné zdroje a uskladnenú energiu rastú. Podrobnejšie tento jav opisujú autori štúdie o dlhodobom skladovaní elektriny počas energetického sucha, publikovaného v časopise Nature Communications v máji 2026.
Energetické sucho nie je iba teoretický scenár budúcnosti. Európa sa s ním stretáva už dnes. Konkrétny príklad priniesla jeseň 2024. Podľa európskej klimatickej správy za rok 2024 (Copernicus Climate Change Service) sa koncom októbra a začiatkom novembra v severozápadnej Európe objavilo obdobie výrazne slabého vetra. Meteorologicky podmienený potenciál výroby elektriny z vetra v tejto oblasti klesol až o 75 % pod dlhodobý priemer rokov 1991 až 2020. Súčasne boli mierne podpriemerné aj podmienky na výrobu solárnej elektriny. V tom istom čase však v severnej Škandinávii fúkalo nadpriemerne, čo podľa autorov správy ukazuje, prečo je dôležitá dobre prepojená európska prenosová sústava.
Dôležité je rozlišovať medzi potenciálom výroby a skutočne vyrobenou elektrinou. Uvedený údaj vyjadruje nepriaznivé veterné podmienky v porovnaní s referenčným obdobím, nie 75-percentný pokles celkovej výroby elektriny v Európe. Neznamenalo to automaticky výpadky dodávok pre domácnosti. Ukázalo sa však, že počasie môže výrazne obmedziť možnosti výroby z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť význam ostatných elektrární či prenosových sústav.
Solárne elektrárne dosahujú vyššiu výrobu spravidla na jar a v lete, zatiaľ čo veterné elektrárne majú v mnohých európskych oblastiach priaznivejšie podmienky na jeseň a v zime. Vyplýva to aj z európskej klimatickej správy za rok 2025. Podľa nej obnoviteľné zdroje zabezpečili v roku 2025 v sledovanom európskom súbore krajín 46,4 % skutočnej výroby elektriny. Z toho pripadalo 18 % na vietor, 12,5 % na slnko a 15,9 % na vodné elektrárne. Kombinácia rôznych obnoviteľných zdrojov je preto dôležitá. Energetické sucho však ukazuje, že ich prirodzené sezónne dopĺňanie nemusí fungovať nepretržite.
Vedci Martin Kittel, Alexander Roth a Wolf-Peter Schill sa v citovanej štúdii publikovanej 9. mája 2026 v časopise Nature Communications zamerali na otázku, ako by si plne obnoviteľná európska elektroenergetika poradila s dlhodobým energetickým suchom.
Pri modelovaní využili údaje z 35 historických meteorologických rokov (1982-2016). Neskúmali teda iba bežné zimné dni, ale aj mimoriadne nepriaznivé obdobia, ktoré sa vyskytujú zriedkavo. Najextrémnejšie z nich našli v zime 1996/97, keď nízka výroba zasiahla viacero krajín naraz a trvala týždne.
Výsledky ukázali, že jedným z rozhodujúcich prvkov budúcej energetickej sústavy môže byť dlhodobé skladovanie energie. V scenári s cezhraničným prepojením na úrovni, s akou počítajú plány európskych prevádzkovateľov sústav, vyšla na zvládnutie tejto zimy nákladovo optimálna kapacita dlhodobého skladovania na približne 351 TWh, čo predstavovalo asi 7 % modelovaného ročného dopytu po elektrine v Európe. Aj pri teoreticky neobmedzenom prepojení celej Európy ostala potreba na úrovni 159 TWh, teda asi 3 % ročného dopytu
Výskum zároveň ukázal, že prepojenie európskych krajín môže potrebu skladovania znižovať. Ani rozsiahle prepojenie sústavy však úplne neodstraňuje riziko dlhodobého nedostatku výroby, najmä ak nepriaznivé počasie zasiahne viacero krajín súčasne. Záver vedcov je jasný: pri rozvoji obnoviteľných zdrojov nestačí sledovať iba množstvo elektriny, ktoré dokážu vyrobiť počas priaznivých podmienok. Rovnako dôležité je zabezpečiť energiu aj na obdobia, keď slnko a vietor výrazne zoslabnú.
Riešením nie je jedna zázračná technológia. Spoľahlivá energetická sústava potrebuje kombináciu rôznych zdrojov, možností skladovania a vzájomnej spolupráce medzi krajinami.
Na rozdiel od slnečných a veterných elektrární nie sú všetky obnoviteľné zdroje rovnako závislé od okamžitých poveternostných podmienok. Akumulačné vodné elektrárne s dostatočnými zásobami vody dokážu výrobu do určitej miery prispôsobovať potrebám siete. Bioplynové zdroje zase umožňujú plánovateľnejšiu výrobu, pokiaľ majú zabezpečené palivo. Aj tieto technológie však majú svoje limity. Výrobu vodných elektrární ovplyvňuje dostupnosť vody a bioplyn závisí od surovinových a prevádzkových podmienok.
Význam jednotlivých zdrojov dobre ukazujú aj údaje programu Copernicus, podľa ktorých mali vodné elektrárne v európskej výrobe počas roka 2024 pomerne stabilný podiel aj napriek sezónnym výkyvom solárnej a veternej výroby.
Batériové úložiská sú užitočné najmä pri vyrovnávaní krátkodobých výkyvov. Dokážu napríklad ukladať elektrinu počas hodín s vysokou výrobou a dodávať ju späť do siete, keď výroba klesne. Niekoľkodňové či niekoľkotýždňové energetické sucho však predstavuje iný problém.
Jednou z možností, ktoré skúmajú odborníci, je výroba vodíka pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vodík možno pri vhodných podmienkach dlhodobo skladovať a neskôr použiť na opätovnú výrobu elektriny. Takýto proces je však spojený s energetickými stratami a vyžaduje nákladnú infraštruktúru. Aj autori výskumu publikovaného v Nature Communications považujú technológie založené na vodíku a jeho derivátoch za významných kandidátov na dlhodobé skladovanie energie. Zároveň však upozorňujú, že ich nasadenie vo veľkom bude mať dlhé prípravné lehoty.
Nejde však o jediné možné riešenie. Budúca energetika bude pravdepodobne využívať kombináciu technológií podľa miestnych podmienok, dostupnej infraštruktúry a ekonomických možností.
Keď na Slovensku nefúka vietor, v inej časti Európy môžu byť podmienky priaznivejšie. Vzájomné prepojenie elektrických sústav umožňuje presúvať elektrinu tam, kde je práve potrebná. Tento princíp však má hranice. Ak energetické sucho zasiahne viacero krajín súčasne, možnosti dovozu sa znižujú. Dôležitosť geografického prepojenia potvrdzujú aj výskumníci. Cezhraničné prenosové kapacity podľa ich modelu znižujú potrebu dlhodobého skladovania elektriny, ale nedokážu ho úplne nahradiť.
Súčasná európska energetika využíva počas nízkej výroby zo slnka a z vetra aj ďalšie zdroje vrátane jadrových a fosílnych elektrární. Pri prechode k nízkoemisnej energetike je preto dôležitá nielen výstavba nových obnoviteľných zdrojov, ale aj zabezpečenie dostatočnej flexibility a spoľahlivého výkonu v čase, keď ich výroba nestačí.
Slovenská elektrická sústava je súčasťou širšieho európskeho trhu. Výkyvy výroby a spotreby v okolitých krajinách preto môžu ovplyvňovať aj situáciu u nás. Pre domácnosti a firmy je dôležité vedieť, že nízka výroba zo slnka a z vetra neznamená automaticky prerušenie dodávky elektriny ani koniec využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Elektrina z rôznych výrobných zdrojov vstupuje do spoločnej siete, v ktorej musí byť výroba a spotreba neustále vyrovnávaná. Označenie dodávky z OZE pritom súvisí s jej zmluvným zabezpečením a preukazovaním pôvodu elektriny, nie s tým, že by do konkrétnej zásuvky prúdila elektrina výhradne z obnoviteľnej elektrárne.
Rozmanitosť zdrojov ukazuje, že energetika postavený na obnoviteľných zdrojoch nie je synonymom samotnej fotovoltiky. Zároveň však treba rozlišovať medzi pôvodom elektriny a nepretržitým fyzickým zásobovaním siete. Spoľahlivosť dodávok je výsledkom fungovania celej elektrizačnej sústavy, nie iba portfólia jedného dodávateľa.
Dunkelflaute upozorňuje na jednu dôležitú skutočnosť: obnoviteľné zdroje majú veľký potenciál, no ich rastúci podiel musí sprevádzať rozvoj technológií, ktoré zabezpečia stabilitu celej energetickej sústavy. Vodné elektrárne, bioplyn, batérie, dlhodobé skladovanie, prepojené siete aj vhodne riadená spotreba majú pri riešení energetického sucha svoje miesto. A hoci jednotlivé domácnosti nedokážu ovplyvniť počasie ani výrobu elektriny v celej Európe, môžu sa rozhodovať o pôvode elektriny, ktorú nakupujú.
Zaujíma vás, z akých slovenských slovenských obnoviteľných zdrojov Greenlogy elektrinu vykupuje? Spoznajte ponuku Greenlogy a zistite viac o možnostiach jej dodávky a podmienkach jednotlivých produktov.
COPERNICUS CLIMATE CHANGE SERVICE / ECMWF. 2025. European State of the Climate 2024: Renewable energy resources. Copernicus Climate Change Service. Dostupné na: https://climate.copernicus.eu/esotc/2024/renewable-energy-resources
GREENLOGY. O našich zdrojoch elektriny. Dostupné na: https://www.greenlogy.com/o-nasich-zdrojoch-elektriny
GREENLOGY. Dodávka elektriny. Dostupné na: https://www.greenlogy.com/zelena-elektrina
KITTEL, Martin, ROTH, Alexander a SCHILL, Wolf-Peter. 2026. Long-duration electricity storage needs for coping with Dunkelflaute events in Europe. Nature Communications. 17, článok 4210. Publikované 9. mája 2026. Dostupné na: https://www.nature.com/articles/s41467-026-72681-5