Blog

Prečo tu máme energetickú krízu?

Written by Peter Kalman | 5. sep 2022

Energetická kríza. Slovné spojenie, ktoré na nás dennodenne kričí z médií. Čo sa to na energetickom trhu vlastne deje a aké sú dôvody? Dlhé roky sme si tu pokojne žili s nízkymi cenami energií a nepochybovali, že to tak bude navždy.  Vytriezvenie bude bolestivé.

 

Prečo sa to deje?

Elektrina a plyn sú burzové komodity a tak sa aj na ne vzťahujú trhové princípy. Ak je ich prebytok sú lacné (covidový rok 2020), ak je ich nedostatok ceny rastú. Cena sa zároveň tvorí do budúcnosti, obchodujú sa produkty nie len na rok 2022, ale aj 2023, 2024 atd. Traderi preto vnímajú a vyhodnocujú množstvo informácií, ktoré vedú k ich očakávaniam v budúcnosti. Bude elektriny/plynu dostatok, alebo naopak málo? Keďže sú to ľudia ako ja či Vy, tiež často podliehajú panike. Potom stačí séria negatívnych správ, prípadne jedna rozbuška (vojna na Ukrajine) a ceny v okamihu prepisujú dejinné rekordy. V panike potom prichádza čas špekulantov, ktorý na panike radi zarábajú a máme tu situáciu, kde na konci plyn stojí 300 EUR/MWh a elektrina 1.000 EUR/MWh. Faktom je, že energetiku už od jesene a extrémne v júli a auguste, prenasledovala príliš veľká séria negatívnych správ. Odstávky jadrových elektrární vo Francúzsku, hrozba odchodu Nemecka z jadrovej energetiky, sucho a nekonečný príbeh s ruským plynom a opakované krátenie jeho dodávok, čo vyvrcholilo 31.8. úplným odstavením plynovodu NS-1. Ceny elektriny a plynu sú prepojené, rast cien plynu ťahá zo sebou nahor aj elektrinu. V princípe môžeme povedať, že cena elektriny = 2x cena plynu + 1/3 ceny emisnej povolenky.

 

Je elektriny málo?

Bohužiaľ je. Po skončení Covidu sa priemysel snaží dobehnúť straty roku 2020, 2021 a tak výroba tovaru, spotreba služieb rastie raketovým tempom. Ako rástla spotreba, klesala výroba a povestné nožnice sa čoraz viac otvárali. Francúzi ako jadrová európska veľmoc ešte na prelome februára a marca 2022 vyrábali zhruba 48GW v hodine, v lete pre technické odstávky a plánovaný servis už len 23GW. Celkový výkon JE je 56 GW. Pre porovnanie je to objem elektriny, ktorý by vyrobilo 53 reaktorov nového 3-bloku JE Mochovce. To už je množstvo, ktoré dokáže trhom zatriasť. Francúzi prestali vyvážať a začali dovážať z Nemecka. Nemci plánujú od 1.1.2023 odstaviť posledné tri jadrové elektrárne, čo trh vyhodnocuje ako hrozbu nedostatku a tak tlačí ceny hore. Toto leto bolo obzvlášť suché, západnú a strednú Európu zužovali vlny horúčav. Keďže nepršalo, začali vysychať rieky, čo spôsobovalo ďalšie problémy. Vo Francúzsku ďalšie obmedzovanie výroby v jadrových reaktoroch, lebo sa chladia priamo vodou z riek, v Nemecku transportná rieka Rýn, nedovolila prepravovať uhlie pre nemecké uhoľné elektrárne, na Slovensku tiež klesol objem vyrobenej elektriny vo vodných elektrárňach. Na Balkáne je tento problém ešte výraznejší. Elektrina sa teda vyrábala z iného dostupného média a tým bol plyn. Gazprom však v júli znížil tok plynu v NS-1 na 40% kapacity, od 25.7. len na 20% kapacity a od  31.8. na nulu. Sú to obrovské výpadky a my máme smolu, že sa všetky cielene/necielene zišli v rovnakom čase. Energetika EÚ je prepojená, problémy jednotlivých krajín sa vždy preklápajú k najbližším susedom.

Výroba elektriny vo francúzskych JE

Cena na burze, resp. zatváracia "settlement" cena  sa tvorí ako priemer realizovaných obchodov v danom dni a na danom produkte. Za normálnych okolností je tvorená aj desiatkami transakcií. Dnes sa cena tvorí minimálnym počtom transakcií a tak stačí, aby pár obchodníkov začalo špekulovať, v tomto prípade na ďalší rast ceny a výsledkom môže byť 1.000 EUR cena elektriny, ako to bolo v 34.týždni. Takáto cena je však stovky EUR vzdialená od reality. Realitu tvorí až skutočný záujem a ten je pri takýchto vysokých cenách minimálny. Dôkazom je  50% pokles ceny elektriny v 35. týždni. 

Vývoj nemeckej ceny produktu CAL_23 

 

Na trhu aj naďalej bude vládnuť vysoká cenová volatilita spôsobená panikou a neistotou spojenou s dodávkami plynu a objemom vyrobenej elektriny.

 

Sú nejaké riešenia?

Krátkodobé, dlhodobé a strategické. Čo vieme urobiť hneď?

  • Znížiť spotrebu plynu a elektriny o 10-15%. Všetci. Firmy, domácnosti. Zníženie spotreby však môže prispieť k rovnováhe medzi ponukou a dopytom.
  • Následne musíme zvýšiť výrobu elektriny v existujúcich výrobných zdrojoch. Tu je kľúčová úloha francúzskeho EDF, čo najskôr spustiť odstavené reaktory. Pozitívna správa je, že do zimy chcú mať výkon reaktorov na maxime. Plusový bod k rovnováhe. Nemecko si pravdepodobne ponechá v prevádzke 2 z 3 reaktorov aj v roku 2023. Ďalším bodom je príprava opatrení Európskej komisie k zastaveniu rastu cien energií a reformu trhu, ktoré trh vníma pozitívne. Plynové zásobníky sa plnia lepšie ako sa očakávalo. Teplá a mierna zima by bola čerešničkou na torte. Dodávka plynu LNG, resp. iné trasy ako z Ruska.
  • V dlhodobom horizonte musíme pokračovať vo výstavbe nových výrobných zdrojov, podpore samovýroby domácností a firiem, podpore úspor spotreby.
  • Strategicky dôležité je však zbaviť sa závislosti na Rusku a nájsť si nových, spoľahlivých partnerov, ktorí nepoužívajú plyn ako zbraň na naše vydieranie a presadzovanie svojej militantnej ideológie. 

 

Domácnosti.

Na Slovensku majú domácnosti regulovanú dodávku elektriny, čiže štát prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví stanovuje pre každý rok maximálnu cenu, za ktorú dodávatelia môžu elektrinu predávať. Bohužiaľ stále nie je úplne jasné ako bude vyzerať pomoc domácnostiam. Posledná verzia hovorí o zastropovaní prvých 85% ročnej spotreby odberného miesta na cenách roku 2022. Zvyšných 15 % buď domácnosti ušetria, alebo zaplatia za ne síce regulované ceny, ale vychádzajúce z aktuálnej cenovej úrovne, čiže niekde na úrovni 600 EUR/MWh za silovú elektrinu. Na finálny návrh si musíme ešte počkať. Na zamyslenie je, či je nutné kompenzovať ceny elektriny celoplošne a nie len tým, ktorí to skutočne potrebujú, nakoľko kompenzácie budú stáť miliardy EUR a zaplatia ich konečnom dôsledku naše deti.