Ešte pred pár rokmi bola diskusia o solárnej energii na vidieku polarizovaná a čiernobiela. Na jednej strane stáli energetici, ktorí v poliach videli ideálny priestor pre čistú elektrinu, a na druhej strane poľnohospodári, ktorí oprávnene varovali pred záberom bonitnej pôdy a stratou potravinovej sebestačnosti. Výsledkom bol pat: buď budeme mať na tanieri lokálny chlieb, alebo budeme svietiť zelenou energiou. V roku 2026 sa však tento rozpor postupne mení. Do popredia sa dostáva koncept, ktorý tieto dva svety nespája násilím, ale vytvára prirodzenú symbiózu. Vitajte vo svete agrofotovoltiky (často označovanej aj ako agrivoltaika).
Správne navrhnutý systém funguje ako multifunkčný ekosystém, ktorý priamo ovplyvňuje biologické procesy v pôde a rastlinách.
Slovenské poľnohospodárstvo v posledných rokoch čelí čoraz agresívnejším výkyvom počasia. Prívalové dažde a krupobitie dokážu v priebehu niekoľkých minút zničiť celoročnú prácu farmára. V agrofotovoltických systémoch slúžia solárne panely ako mechanická ochranná bariéra. Panely tlmia nárazy krúpov a rozptyľujú silný prúd dažďa, čím zabraňujú erózii pôdy a mechanickému poškodeniu rastlín.
Extrémne suchá vyčerpávajú podzemné zásoby vody a zvyšujú náklady na zavlažovanie. Tu prichádza jeden z najsilnejších argumentov pre agrivoltaiku: tieň. Štúdie z krajín ako Francúzsko či Španielsko ukazujú, že v závislosti od hustoty inštalácie a typu plodiny môže dôjsť k zníženiu vyparovania vody z pôdy a rastlín o 10 až 30 %. V praxi to znamená, že farmár spotrebuje menej vody na dosiahnutie rovnakého výnosu. Pôda pod panelmi zostáva dlhšie vlhká a kyprá, čo prospieva aj dôležitým pôdnym mikroorganizmom.
Agrofotovoltika vytvára pod panelmi priaznivejšiu mikroklímu. Teplota vzduchu je tu počas horúcich dní o niekoľko stupňov nižšia. Výsledok? Rastliny v tieni panelov často vykazujú stabilnejšiu fotosyntézu počas celého dňa než tie na priamom, spaľujúcom slnku. Navyše, odparovanie vlahy z rastlín ochladzuje samotné panely zospodu, čím zvyšuje ich efektivitu výroby elektriny (prehriaty panel totiž stráca účinnosť).
Prestížny inštitút Fraunhofer ISE v Nemecku dlhodobo testuje agrivoltaiku v reálnych podmienkach. Ich kľúčovým meradlom je LER (Land Equivalent Ratio), teda koeficient efektivity využitia pôdy. Výskumy potvrdili, že pri kombinovanom pestovaní plodín (napr. zemiakov) a výrobe solárnej energie dosahuje efektivita využitia plochy 160 až 186 %.V jednoduchosti to znamená, že na jednom hektári agrivoltaiky získate takmer toľko úrody a energie, na koľko by ste pri oddelenom prístupe potrebovali takmer dva hektáre.
Bobuľové ovocie (maliny, jahody): Výsledky sú excelentné, panely tu často nahrádzajú plastové fóliovníky.
Zemiaky a listová zelenina: Profitujú zo stabilnejšej vlhkosti.
Vinič: Agrofotovoltika v sadoch a vo viniciach umožňuje regulovať dozrievanie hrozna v reakcii na postupné otepľovanie klímy.
Samozrejme agrivoltaika nie je vhodná pre všetky plodiny. Obilniny s vysokými nárokmi na plné slnečné žiarenie môžu pri nesprávnom návrhu zaznamenať pokles výnosov.
Aktuálne rozlišujeme tri hlavné technologické prístupy:
1. Vertikálne obojstranné (bifaciálne) panely: Ideálne pre slovenské lány pšenice, raže či repky. Panely stoja v úzkych radoch ako ploty. Medzi nimi je dosť miesta (10 až 15 metrov) pre prejazd kombajnov a sejačiek. Elektrinu vyrábajú najmä ráno a podvečer, keď je jej cena v sieti najvyššia.
2. Vysoké konštrukcie (solárne strechy): Používajú sa v sadoch a vo viniciach. Panely sú vo výške 3 až 5 metrov, takže poľnohospodárska technika môže jazdiť pod nimi. Slúžia ako celoročná ochrana pred krupobitím a jarnými mrazmi.
3. Smart tracking (dynamické tienenie): Najmodernejší systém, pri ktorom sa panely otáčajú podľa potrieb rastliny. Ak je sucho, panely sa nastavia tak, aby čo najviac tienili pôdu. Ak rastlina potrebuje svetlo na dozrievanie, panely sa odklonia.
Predstavte si model, v ktorom poľnohospodárske družstvo na juhu Slovenska pokryje časť svojich viníc agrofotovoltikou. Vyrobenú elektrinu však nespotrebuje len na chladenie vína. Ak by mal zákazník službu Green ViWa, mohol by vyrobenú a nespotrebovanú elektrinu darovať napríklad svojim iným objektom a znížiť si tak faktúru za dodávaku elektriny.
Z pohľadu štátu je kľúčové, že pôda pod panelmi zostáva v evidencii ako poľnohospodárska pôda. To znamená, že farmár neprichádza o priame platby (dotácie), čo bolo dlhé roky najväčšou bariérou. Vďaka novej legislatíve o energetických komunitách však už farmár nie je len pasívnym pestovateľom.
Na Slovensku sme dlhé roky čelili obavám, že solárne parky „zjedia“ našu úrodnú pôdu. Dnes, v roku 2026, vidíme, že opak je pravdou. Správne navrhnutá agrivoltaika pôdu nielen zachováva v poľnohospodárskom fonde, ale ju aj aktívne regeneruje tým, že bráni jej vysušovaniu a erózii.
V Greenlogy rozumieme, že cesta k zelenej energii vedie cez lokálne riešenia a silné komunity. Agrofotovoltika je ukážkovým príkladom decentralizovanej energetiky. Každá kilowatthodina vyrobená na slovenskom poli znižuje našu závislosť od dovozu energie a fosílnych palív. Tak, ako chceme vedieť, odkiaľ pochádza naše jedlo, chceme vedieť, odkiaľ pochádza naša energia. Agrivoltaika dáva zelenej elektrine konkrétnu tvár a lokálny pôvod.
Agrofotovoltika je odpoveďou na najväčšie výzvy našej generácie: energetickú bezpečnosť, klimatickú krízu a ochranu pôdy. Už to nie je sci-fi zo zahraničných odborných časopisov, ale realita, ktorá začína meniť aj slovenské polia. Model kombinácie poľnohospodárskej výroby a energetickej optimalizácie bude v najbližších rokoch jedným z najstabilnejších pilierov vidieckej ekonomiky.
V Greenlogy sme pripravení byť partnermi pre moderných farmárov, ktorí sa neboja inovovať. Pretože veríme, že najlepšia energia je tá, ktorá vzniká v harmónii s prírodou, nie na jej úkor.